Bože milujem ťa (1)
každy deň ťa v srdci nosim
ráno vstávam, s myšlienkou na teba
no čert nikdy nespi !
život bez lasky ?, sa žiť nedá !
preto ťa hľadám
hľadám už len teba !
veď ty to dobre vieš
že aj ja čakám tiež
na posledný deň
keď mi možno slovom odpustenie dáš :
" tak už poď, tiež ťa milujem "
tiež si nevidel (2)
nikdy sa nedozvieš...
čo ma to stálo
koľko sil a námahy
môzem povedať
je to velmi málo
čo všetko si mi urobil
vela toho znesiem
naložiť mi môžeš
celú ľudskú tieseň
no jednému som rada
že spoznala som teba
človeka čo hľadá
hľadá pravdu až na dno
dno ľudskej duše
a to nevidno
si ? (3)
budem tvojim sudcom
ved ty to dobre vieš
prinesiem ti za prisahu
primeraný trest !
Pane, pozri na mňa,
jedným očkom len
preco si ma nechal samu
plakať celý deň
Pane, pozri na mňa
veľmi si ma pokoril
čo som vlastne urobila,
ved si ma ty stvoril
o desať dní (4)
už len desať dni deli ma od teba
pridem - pohladiš, odpustiš ?
už len desať dni deli ma od teba
budú to pre nás bolestné chvile
pridem - odpustiš, pochopiš ?
budú to pre nás bolestné chvile
budeme už stále spolu, navždy
pridem - pochopiš, zabudneš ?
budeme už stále spolu, navždy
už nie, priveľa by si stále chcela
odpustiť, pochopiť, zabudnúť
už nie, priveľa by si stále chcela
nepriateľ (5)
málo ti bolo slovko ďakujem ?
čo by si ešte chcel ?
nenavidieť ľudi nemôžem
tak ma to neučili
z celej duše prajem ti pokoj len
práve v tejto chvili
droga (6)
riadiť by si chcel život môj, kto si ?
kolotoč osudu, počkaj chviľku, stoj !
oči slepé, uši hluché, rozum o ničom
volá mi chyba, tak už som zasa v tom
to nepokoj, ktorý ma zhrýza samotou
to on
ešte nie (7)
úder pod pás, zas a znova
opäť vstávam, rany pofúkam
raz pride čas, keď to zdolám
nechcem byt mŕtva za živa
pokušenie (8)
keď vravel si mi krásne slová
vedela som - táraš znova
čim ďalej nad tým rozmýšľam
ja blázon si len namýšľam
každy deň ma lákaš zdá sa
na vlka a ovcu hrať sa
pokušenim si len pre mňa bol
tak prečo si už nezmizol ?
aj Boh má dnes voľno (9)
to nie je fér
čo mi život dal
prečo ma tak dokopal ?
Bože povedz
kto má takú moc
že ani ty neprideš na pomoc ?
šest dní pracoval
veľa by som chcela
zabudla som, je nedeľa
moja najdrahšia (10)
snival sa mi tejto noci prenádherny sen
bol si pri mne a pošepol mi dve slovká len
ja otvorila oči svoje, hľadim do prázdna
to perinka ma hreje, no nie je úžasná ?
malý lístok (11)
malý lístok na zem padá
poštekli ho prvý mraz
tancujúc si dole sadá
znova príde jeho čas
a v nás drieme viera
nevidiaci, uvidíme zas
tichúčko sa ti prihováram (12)
(jordan)
tichúčko sa ti prihováram
dobitý tvojím slovom
zbohom
nie ešte nie je možné
preskoč späť
lásky ohne
ja odpúšťam ti všetky viny
viem - mohol som byť iný
som sám
toho sa najviac bojím
že ťa už hlasom svojím
nepoznám
a že si na tej strane
kde večné svetlo planie
iným hrám
ležíš tam vo zvonici
priezračná slza v líci
a mráz...
Hellou Jozefínka ! (13)
(jordan)
čo je s tebou
kde si
spadlo mi nebo
na arche nie si
hodíš ma cez palubu
ako zlatú trúbu
bez ceny vec ?
ja som neplavec !
klamár (14)
raz rozprával si mi
na nete
o svojom sklamaní
že hľadáš lásku tiež
nič ti vraj
v tom nebráni
po mesiaci
už vravel si mi niečo iné
si ženatý muž
a máš aj iné…
vzduchoprázdno (Watanka) (15)
niečo tu po tebe zostalo
neidentifikovateľné
hľadám to správne pomenovanie
neskusiš sa ešte vrátiť ?
a vysvetliť ?
asi nie ..
čakaš, že pochopim sama
že sa prestanem brániť
že sa konečne odznova nadýchnem
a vydýchnem po tebe
zdedené vzduchoprázdno
broskyňka (16)
broskyňka
áno milačik ?
ľúbim ťa
viem videla som ti to na očiach
pred tebou človek nič neutaji
ale mňa aj dlane prezradili
ty si zbadal ich schvenie
áno, aj hlas si mal zvláštny
mam pocit že ty si skutočna láska
neboj ešte pár dní a z pocitu
bude istota
naozaj? sľubuješ ?
neviem názov (natanka1) (17)
Len orosená tráva
sprevádza naše bosé nohy
a chrobáčiky
čo utekajú pred našimi krokmi
tak veľmi túžiš
namočiť mi chrbát do tej rosy
tak veľmi túžiš
tak veľmi túžim
pocitiť tú zelenú mokrotu
tak veľmi túžim...
tu pomiešanú energiu
cítime v každom kúsku tela
už nevadia nám ani zvedave pohľady
modrého neba
nech sa pozerá
nech si závidi
veď za chviľu zahalia ho oblaky
s nimi sa bude do sýtosti láskať
neviem názov (natanka2) (18)
si zaborený v mojom tichu
už len naša spoločná vôňa
miesi sa tu s tmou
si láska ktorá prišla
len tak naraz
a ja si želám
aby nemala rovnakú cestu spať
prajem si
aby si bol súčastou
môjho ranného vstávania
aby môj vankúš voňal tebou
aby plietol si sa mi večer v kúpelni
aby si bol
dôvodom môjho úsmevu
dúfam že sa mi splni prianie
aspoň zpolovice
že tu budeš aspoň so mnou
splynutie tiel (gréta vinni) (19)
tak ako ranné zore
dvihajú sa nad morom
tak sa ja opájam
tvojím pohľadom
zavolaj slnko na pomoc
a moju tvár zahaľte súmrakom
nekonečno sa dviha zpoza hôr
a moje ruky sa hrajú s brokátom
zrazu sa blyslo,
chystá sa na búrku
tak zakry moju krehkosť
hodvábom
všetko stíchlo vôkol
a naše telá splynuly v jedno
odchod (gréta vinni) (20)
pomaly dohára
posledná cigaretka
pomaly popol
rozfúkava vietor
pomaly odideš
a tebou zatiahne sa nebo
preleti hviezda
a mysľou prebehne to
čo srdcom už dávno prešlo
tak choď a neodvracaj zrak
len slzy zahaľujú tvár
tak choď
a nesnaž sa o návrat
na zemi začina peklo
nepokoj (greta vinni) (21)
prečo si prišiel
preklial si dušu
zkazil si myseľ
a narobil skazu
vystúp a prac sa preč
ja nechcem trpieť a
mať v tele meč
ja nechcem páchať
zlo - aby tu bol nepokoj
nechcem tu plakať nad hrobom
tak odíď
a mojej duši daj zbohom !
čakanie na ráno (greta vinni) (22)
nebeské brány otvorte
a nechajte
súmrak plynúť tmou
slnko sa skrylo za mraky
mesiac vyhliada spoza hôr
hviezda sa blysla na nebi
prichádza deň
ľahni si na trávu
a nechaj
sa osahávať vetrikom
si sám
tak nechaj plynúť noc
a čakaj na ráno
svetlo (greta vinni) (23)
už uhaslo teplo v srdciach
a prestávame milovať
tvoj pohľad spadol
pomaly odchádzaš
a keď si večer lihaš spať
si tu zostal sám
len svetlo sviečky
osvetľuje tvár
a pohľad blúdi po miestach
kde si snažil milovať
spomienkam
nechaj plynúť čas
a srdcu dovoľ nájsť
čo hľadá
necháš ma odisť
z tvojho srdca hádam…
keď končí láska (24)
ked konči láska
smútok sa vynára
nemôžem uveriť
žeby zrada ?!
premýšľam
koľko mi patri z teba
koľko máš zo mňa ty
premyšľam
ach tá agónia
o čom to len
premýšľam…
nevyliečiteľná (25)
dýcham, počujem ťa
no nemôžem sa ani hnúť
pomož mi
nie, ešte nechcem
zahynúť
si pre mňa jediný
tak skús
pohár živej vody
ponúknuť
keď počujem ten zvuk
je chorá, ticho buď,
o chviľu budeme mať kľud
už viem, nie som jediná
pre jedno objatie
pre jeden bozk
pre ľudi na svete
úbohosť
no pre mňa nie, chápem
máš toho dosť...
vietor je na vine (26)
povedz mi
milý priateľu
keď pride sklamanie
co potom urobiš ?
každý sen pominie
nechaj život isť
nech ťa vedie
neboli sme si súdení
vietor už odvial krehký cit
daľši deň bledne
s nim aj on
nelietam v srdci tom..
priateľstvo (27)
ztráca sa
za klietkou všednych dní
nariekam
veď často sú to len sny
mnohokrát
sklame ťa na prahu tmy
nerátam
však nie si ten posledný
čo sklamal
a bol sklamaný
česť (28)
v živote
máš len jedinú šancu
preto poctivo hraj
ked vstúpi do tvojho srdca
klopať ju nenechaj
s čim denne večer usinaš
odpoveď predsa vieš
ved to je to, čo mas v duši
a na tvári to nevidieť
česť
perly (29)
prečo tie perly
nepadajú aj ku mne ?
asi som slepá, máš Ty ale šťastie
pre mňa perly nemaju cenu,
len to štastie
už by sa mohlo unaviť, a keď si sadne,
ja veľmi dobre viem,
že som ako vždy na dne,
láka ma širava, no chyba mi už len
"posrané" štastie
vietor, ten je vinný
vypadávam
som ako babka z hliny
topím sa
kto je vinný ?
predsa ja!
poe :
som vietor
poetor
všetko je moja vina
prepíjam mladosť
jedinou kvapkou vína
telo je márnosť
čo duši pripomína
je čas
som vietor
poetor
už
krížov kríž ti snímam !
watana :
Tak si leť
obleť celý svet
aj tak nenájdeš
hľadáš
čoho už dávno niet
nepomôže ti
ani dlhý zoznam
straty nálezy
hľadaj, slepec
hladam tiež
neviem (30)
chcelo sa mi spievať
o večnom živote
až priveľa som snila
všetko mi vzal čas
a duša nevie
či chce niečo nájst
dufam, ze sa nauči
v čase lietať
horieť v inom náručí ..
skús to kým (31)
často sedím na dne
chcem lietať k nebesiam
nepýtam sa nikdy
čo mi osud môže vziat
stači jeden pokus
a zas som tam
a predsa
ma k nim niečo tiahne
k vytúženym výšinám
skús to , skús
chcem byť iná už
chcem pevne stáť na zemi
na zlé zabudnúť
tešiť sa
aj v tomto súžení
kým vino na krv sa premeni
Zbohom
chcel si toho veľa (32)
a ja
nemohla som hneď
vraj, nemáš čas
tak ho nemám ani ja
zabudol si rýchlo
nedal si mi šancu
teda : zbohom
už nie dovidenia
preto už nepíšem (33)
skús dat dušu na papier
veru, často, az pričasto
je ten zdrap roztrhaný
a tvoj život meni smer....
ži aj v deň posledný (34)
ked dosiahneš čo chceš
už ťa to nebavi
hľadáš nové vášne
hľadáš odpoveď
abys na konečnej nevravel
že chces sa vratit späť
máš plno želani
zvlaštny je ten život
mysliš, že je trest
pravý opak
skúšanie tej sily
nie vždy dobre dopadne
a ty sa celý život učiš
soliť, cukriť, koreniť
a pisať o tom básne
aj časté snivanie
môže a nemusi byť krásne
tak si plňme svoje sny
aj v tento deň... a
aj v deň posledný
kým prejdem tunelom (35)
nahá som prišla na svet
ale aj tak sa nevzdávam
niekedy sa sny plnia
a ja v nich hlavnú rolu mám
života obraz maľujem
čerň často primiešam
ruka mi ruku umýva
a ja sa do farieb obliekam
ťažko so sebou vydržím
do hlbok nevchádzam
osudná voda ma unáša
pričasto hľadím k nebesám
hviezdy a mesiac sledujem
je čosi, z čoho mám strach
ktovie až kam ma privedie
osud môj, a čo tu zanechám
Quiddidas (36)
keď zvon vydal svoj žalostný ston
v srdci posledná nádej vyschla
lampa vo vetre na mori blikla
palubou odplávala tvoja pýcha
i Siréna už ti znamenie dala
jedinú myšlienku bytia vzala
tú bezkonečnú cestu ukázala
vo vnútri ti malý ešte etos tlel
veď si len pravdu vedieť chcel
opäť Ti píšem (37)
svedomie mi tečie po líci
a z hľbky duše
výkrik zaznieva
to som nechcela !
to len srdce bolo slepe
a lásky sa nik nepýtal
túžba nevery
prečo mi sadla na pery ?!
ako ťa mám znova nájsť ?
veď už mi aj tak neveríš !
opäť Ti píšem
a pritom viem
že to nikdy nezmením...
kalich smrti (38)
smrť nás spolu dala
a predsa sme prežili
akoby len dnes ráno
znova sme sa zrodili
depresia (39)
zúfam, dúfam,
je toho dosť
nevidieť, len cítiť
milovať, plánovať
pred nami
celúčka budúcnosť
a v čiernych
zavretých očiach
zatiaľ je len soľ
myšlienky tmavnú
svedomie bledne
taká márnivosť
sen (40)
malý lístok na zem padá
poštekli ho prvý mráz
tancujúc si dole sadá
znova príde jeho čas
a v nás drieme viera
nevidiaci, uvidíme zas
kvet (41)
kvapky vlahy
tečú mi po dlani
dáš mi piť
čo iní nechali
dáš mi nehy cit
pri tvojom skonaní
a ja ničim
čo iní stavali
krehké vzťahy
také mi nastali
všetci zaspali
len dvaja plakali
kvet lásky hľadali
stretnutie (42)
keď stretneš človeka
so srdcom na dlani
vráti sa myšlienka
o správnom chovaní
a srdce tiež núkaš
tak ako on
a k tomu pridávaš
chlieb a soľ
stačí len jeden z nás
aby si lepší bol
držím ti prsty (43)
nemysli si
že ťa osudu napospas nechávam
no prvý krok
si každý musí spraviť sám
každý sa učí na vlastnom
pieskovým hrám
prečo práve ja
ti ilúzie brať mám ?
žatva (44)
tá horlivosť, čo z lásky veje
čo poznačuje všetky deje
v svojej sile, v svojej kráse
snáď nám pomôže aj k spáse
nakoniec
do cieľa dôjdeme
na zemi (45)
do seba zahľadení
veríme, že príde pomoc v pravý čas
žobráme o pravdu
žobráme o milosť
osloboď a očisti
všetko zlé čo bolo a je ešte v nás
žiaľ nevieme kedy príde lesk slávy
a či našu večnosť neodveje ako piesok,
lístok, steblo trávy
a nám nezbýva nič iné
len milovať a veriť
veriť a milovať
tak prečo sa nám to máli ???
len veriť a milovať
a budeme ako v raji
pýcha vraj predchádza pád
kniha kníh to tiež vraví
chyba je len v nás
do seba zahľadení
no i tak nam odpúšťaš
myšlienka (46)
môžem sa radovať z každého dňa
môžem úsmev rozdávať
z rána do večera
môžem
veď nie som bezmocná
môžem prísť na svet
tak často, ako sa len dá
nemôžem sa spoliehať na náhodu
a tak znova
každý deň
učím sa
prekročiť svoj tieň
žijem
a stále v tebe hlodám
a ty sa len bojíš
že nie som skutočná
hoc zbalené máš na večnosť
verím
je ešte niečo
niečo silnejšie ako ja
viera a istota
že keď raz zaklopem
aj mi otvoria
odpad...či ? (47)
vhodný či nevhodný
kam patríš ty
to sme to dopadli
aká je vlastne cena za život
a čo si dostal gratis
mystickú fantasy
a to ti má stačiť
tak už sa rozhodni
chceš - ber
nechceš - aj tak ťa niekto
niekam dotlačí
ak nechceš byť tlačený, tak tlač ty
gombík!
cudzinec (48)
kamene lámať a balvany vláčiť
a v holých rukách tŕne mať
do mora skočiť, púšťami kráčať
a chleba na klasy meniť a žať
byť v okovách, tvrdú kôrku v ústach mať
aj dravú zver loviť, všetko je ľahšie snáď
ako po žobraní chodiť a pokorne stáť
veď tvoje srdce nepovie, tak už sa vráť
byť svojim pánom (49)
byť svojim pánom
to je krásne umenie
nosiť klobúk
aj prsteň nechcene
omylom niť
sa spolu zviazala
v ohni i v daždi
spolu držala
pomaly ubieha
deň po dni
a účet
za toto šťastie
je príliš vysoký
skús
byť svojim pánom
ži
život
je príliš krátky
to puto
pretrhni
duša moja (50)
i ten hore vyryl brázdy
skúšal jej dať znamenia
zrazu prestal črkať
dosť si mala trápenia
sypúc hlinu na drevený domček
zakryl všetky zjazvenia
v srdci máš už pokoj
duša moja
niekedy zas .. dovidenia
tak ťažko na srdci
keď ťa neprávom obvinia
už ani slov nemáš
a smutne preklýnaš
že ľudia už nie sú tí
akými bývali
srdeční, úprimní
a plní dôvery
aj ty sa schovávaš
a tiež už neveríš
keď stretneš človeka
so srdcom na dlani
vráti sa myšlienka
o správnom chovaní
a srdce tiež núkaš
aj ty tak ako on
a k tomu pridávaš
chlieb a soľ
stačí len jeden z nás
aby si lepší bol
no stretneš iného
so srdcom ktoviekde
jeho myšlienky
v uzlíku zviazané
a ty ako pavúčik
chytený do pasce
veriť či neveriť
tak sa ti pritom chce
sieť šedá všade navôkol
a zas si len ty...ten vôl
opäť Ti píšem (51)
svedomie mi tečie po líci
a z hľbky duše výkrik zaznieva
to som nechcela !
to len srdce bolo slepé
lásky sa nikto nepýtal
túžba nevery
prečo mi sadla na pery ?!
ako ťa znova nájsť ?
aj tak mi neveríš !
opäť Ti píšem
a pritom viem
to nikdy nezmením...
kalich smrti (52)
smrť nás spolu dala
a predsa sme prežili
akoby len dnes ráno
znova sme sa zrodili
stretnutie (53)
keď stretneš človeka
so srdcom na dlani
vráti sa myšlienka
o správnom chovaní
a srdce tiež núkaš
tak ako on
a k tomu pridávaš
chlieb a soľ
stačí len jeden z nás
aby si lepší bol...
kvet (54)
kvapky vlahy
tečú mi po dlani
dáš mi piť
čo iní nechali
dáš mi nehy cit
pri tvojom skonaní
a ja ničim
čo iní stavali
krehké vzťahy
také mi nastali
všetci zaspali
len dvaja plakali
kvet lásky hľadali
sen (55)
malý lístok na zem padá
poštekli ho prvý mráz
tancujúc si dole sadá
znova príde jeho čas
a v nás neveriacich
drieme viera
uvidíme zas
depresia (56)
zúfam, dúfam,
je toho dosť
nevidieť, len cítiť
milovať, plánovať
pred nami
celučká budúcnosť
v čiernych
zavretých očiach
zatiaľ len soľ
myšlienky tmavnú
svedomie bledne
aká márnivosť
quiddidas (57)
keď zvon vydal svoj žalostný ston
a v srdci posledná nádej vyschla
lampa vo vetre na mori blikla
palubu spláchla tvoja pýcha
i Siréna už ti znamenie dala
jedinú myšlienku bytia vzala
tú bezkonečnú cestu ukázala
vo vnútri ešte malý etos tlel
len pravdu si vedieť chcel
kým prejdem tunelom (58)
nahá som prišla na svet
aj tak sa nevzdávam
niekedy sa sny plnia
v nich hlavnú rolu mám
obraz života maľujem
čerň často primiešam
ruka mi ruku umýva
do farieb sa obliekam
ťažko so sebou vydržím
do hlbok nevchádzam
osudná voda ma unáša
pričasto hľadím k nebesám
hviezdy a mesiac sledujem
niečo, z čoho mám strach
ktovie až kam ma privedie
osud môj, a čo tu zanechám
držím ti prsty (59)
nemysli si, že ťa
osudu napospas nechávam
no prvý krok si každý musí spraviť sám
každý sa učí na vlastnom,
pieskovým hrám
prečo práve ja, ti ilúzie brať mám ?
prečo ma trápiš (60)
Môj život, pre teba, je ako piesok na zemi
No pre mňa i jedno zrnko má svoju cenu
myšlienky (61)
tie splašené kone.
Je málo takých,
čo dokážu vdýchnuť človeku,
ten správny cit
požičal mi krídla
sám sa stratil
a keď mu zvýši čas
snáď sa vráti
Tiež odlietam
no až pričasto sa vraciam
k spomienkam.
klamstvu v láske neujdeš (62)
neplač
nezostaň stáť
keď príde v duši búrka
bude napĺnená
všetko
stratí svoj lesk
je nádherné sa oddávať
a hriešny život viesť
hoc nie je príhodný čas
spýtam sa
čo ešte odo mňa chceš
veď pri tebe zabúdam na seba...
zaprášené spomienky (63)
z truhlice cítim vôňu chleba
hlas starej duše človeka
svetlo ktoré svieti v tme
deväť vekov sveta schováva
najkrajšia spomienka
odkaz na palmovom liste
LÁSKU SI TREBA ZASLÚŽIŤ
neskoro, ale teraz to už viem.
ty a ja (64)
posledný výkrik
spustila sa opona
vášnivá ľudská dráma
práve skončila
na doskách vesmíru
nebolo nič krajšie
trýzeň po láske
len tá, mi zostala
motýľ (65)
zrodil sa, bez bolesti
nešťastné stvorenie
nádherný motýľ
len objavovať chcel
nebotyčné bralá
ľudský svet
spieva si, žiť sa dá
myseľ tancuje
lásku chcem
už je blízko
vraví mi
neubližuj
žiť chcem...
a čosi, čosi ma ženie ďalej (66)
vyvolávam v srdci lásku
prvú...aj poslednú...
mám strach
vstupujem ti do sna
pohybu inej dimenzie
vidím chlad a mráz
k srdcu šla som nie raz
zatváraš mi brány
nedáš sa nájsť
so smädom na perách
samotná v noci
snívam
muž môj ..
nekonečná báseň o básni (67)
keď sa mi zdá
že mám krídla
príde trest
slnko ukrýva tvár
už nestojím pevne
nie je to dar
zas slová mením
od Sodomy začínam
a duše sú hladné
po láske a nehe
snáď pravý liek
pre tento svet
vo vašich srdciach je
tak ako život
samojediný, sám...
prečo ? (68)
cez bránu Baba en Nasra prichádza
strážca tajomstiev
v Mekke zhadzuje prach z ciest
a odkrýva svoju minulosť
som vinný !
a znova je jar (69)
krajšia ako kedysi
úsmevy na stromoch
i v srdci
láska je vo vzduchu
ponorenie do sna
život vysnívaný v inom živote
ako trepot motýlích krídiel
prerušený sen
bez duševnej sily
klebeta
čo sa pohne, ale sa mýli
a pomaly zomrie
no v uchu sa zahniezdi
a každý si počase spomenie
bol vinný ?
dlhá história
dlhá v tejto chvíli
ďalší úder by ho asi zlomil
bol vinný ?
preto tá cesta snáď ? (70)
/ ani mne to nedá spať
noc sa k ránu chýli /
zaujíma ma
život tohto muža
sebaobetovanie
úplne odovzdanie
ponoreného do večnosti
bledý
schudnutý
v očiach výraz hrôzy
som vinný !
narodil sa aby trpel !
či sa zmýlil ?
11/12-2005
vložil :
agd@jordan
